Celý výlet za víkendovým kosením sa začal už v piatok. Cesta autom naprieč stredným Slovenskom s cieľom v obci Nolčovo, kde sme pokračovali udržiavanou cestou do hory na Miláne grúň. V tradičnom "stanovom mestečku," sme si najskôr tesne pod lesným porastom odkosili miesto pre parkovanie áut a na postavenie stanov. Podvečernému oddychu ešte predchádzalo nachystanie všetkých potrebných vecí na sobotňajšie ranné kosenie za rosy 04.30 h. Chlapci hrali na akordeóne, klepali kosy, dievčatá chystali večeru, pracovný odev na kosenie. Zo stanového mestečka sme sa presunuli na chatu, kde sme si pochutnali na bryndzových haluškách, zvítali sa s ľuďmi, zúčastnili sa otvorenia tradičného 11. ročníka nolčovskej kosy. O polnoci sme sa pobrali zdriemnuť na štyri hodiny pod širák, keďže je potrebné prispieť svojou troškou a skosiť horskú lúku.
Hneď zrána sme sa pridali k synchrónnemu koseniu horskej lúky, kde to voňalo bylinkami, svišťalo kosami, v diaľke bolo počuť ozvenu, spev a hru na akordeóne, či heligónke. Prekvapili nás ženy s "frištikom," tak sme si pochutnali na domácich fánkach, pečených buchtách, chlebíku, či pečenej praženici, k tomu kávička a hlad sme zahnali. Nazbierala som si materinu dúšku, poniektorí ľubovník bodkovaný, alchemilku žltozelenú, rascu, lesné jahôdky, a iné dary matky prírody. Zúšastnila som sa pílenia dreva bruchačkou, skúsila na chodúľoch vybehnúť kopec, pochutnala som si na guláši a hor sa do ďalšieho dobrodružstva.
Slovenský orloj v Starej Bystrici bol ďalšou zastávkou, kde som si pochutnala na rannej kávičke, odkiaľ sme pokračovali do skanzenu do Vychylovky. Aj napriek chladnému veternému počasiu sme sa zúčastnili kosenia v areáli skanzenu, previezli sa železničkou, prešli sa pomedzi drevené domčeky a nabrali síl na cestu domov v miestnej "karčme."