Existujú miesta, kde sa človek cíti ako doma, aj keď sa v tých miestach nenarodil. Ide o miesta, kde ľudská duša nájde pokoj, kde sa telo udržuje vo fyzickej kondícii, kde sa každodenná rutina stáva životným štýlom. Miesta nachádzajúce sa mimo ľudskej civilizácie, vyššie v horách, v divokej prírode utužujú vzťahy, stavajú ľudí do pozície, kde je jeden človek odkázaný na toho druhého a obaja sú nútení riešiť existenčné problémy.
Obaja majú radi rovnaké veci, ona rada chystá jedlo, on rád konzumuje, ona rada pije kávu vonku v príjemnom prostredí, on rád ráno trhá čerstvé ovocie k raňajkám, takto spolu raňajkujú, pracujú a v každodenných činnostiach sa dopĺňajú, sú si oporou. On je nahnevaný, ona je kľudná, ona je mrzutá, on ju ukľudňuje. Preto spolu trávia čas, cestujú, vyhľadávajú nepoznané, skúšajú nové veci, ich životy nie sú založené na materiálnych hodnotách, ale na zážitkoch a na tom ako sa odovzdať ľuďom.
Nedalo mi nenapísať aspoň krátky úvod k nášmu výletu za kosením trávy pre lesnú zver na vrchoch na strednom Slovensku pre poľovníkov, ktorí sa postarali o pokosenú trávu a nachystali seno na ďalšie využitie.
Miesto kosenia sa nenašlo náhodne, je to miesto, kde má moja polovička korene. Po prvýkrát, ako som sa tam jeden víkend ocitla, vždy pri plánovaní najbližších víkendov moje srdiečko pookreje, keď sa zhodneme, že najbližšie dni je miesto relaxu a práce v jednom - Jaseninka. Chatka, kde sa človek skryje v prípade nepriaznivého počasia, či gánok, kde sa dá raňajkovať a obedovať, ak svieti ostré slnko v zenite, je miestom trávenia času vo dvojici, či s partiou.
Tam kde si viem nazbierať čerstvé jahôdky, natrhať mätu na čaj, pokosiť prístupovú cestu, nabrať pramenitú vodu sa cítim voľná. Mimo signálu, bez akýkoľvek zvukov, len šum, bzukot, vtáčí spev, či ľudová hudba, ktorú si pustíme z rádia. Je to nostalgia všedných dní našich starých rodičov, na ktorých si spomenieme, keď vo dvojici navštívime toto prírodné bohatstvo. Pripomínajú nám ich všetky retro predmety, architektúra chatiek, lokalita a všetko okolo. Slovami sa pocit z tohto miesta nedá ani opísať, viem len jedno, že ďakujem svojej polovičke, že mi týmto miestom ukázal kúsok seba a aj ja som mala možnosť v sebe nájsť niečo, čo som doposiaľ nehľadala...