reklama

IG5 - medzinárodný geodetický päťboj

Mala som sa ho možnosť vrámci školy zúčastniť aj ja....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Lučenec 2008 – IG5 – medzinárodný geodetický päľboj

V tomtomeste sa už 3.rok koná známa geodetická medzinárodná súťaž . Naša škola sa napodujatí zúčastnila po druhýkrát. Milnulý rok nazvala Miša svoj článok Lučenec2007 – Boj o čas. Vystihla veľmi dobre názov. Pretože skutočne čas hralnajdôležitejšiu úlohu v našej výprave.

Dvaja geodetia jedna geodetka to je tím daný pravidlami súťaže – Peter Maurer, MartinMarcinaško, Andrea Bérešová a samozrejme pedagogický dozor pani profesorkaIng. Dana Hodermanova. Pani profesorke veľmi pekne ďakujeme, že bola ochotnás nami túto cestu absolvovať a obetovať víkend na školskú akciu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

18.apríl 2008je dňom nášho odchodu do mesta Lučenec. No vlakom by sme prestupovalia nestihli dostať sa na miesto zrazu, preto sme si zvolili autobusovúdopravu. Ráno sme však museli prísť do školy na prvé tri hodiny, cez veľkúprestávku sme sa presunuli na autobusovú stanicu. Na nástupišti č.3 stálo dosťľudí a my sme riešili problém, či si vôbec sadneme, pretože nás čakátrojhodinová cesta. Desať minúť pred odchodom naplánovanom na 11.00 hodinukonečne prišiel autobus. Samozrejme medzi prvými sme si naložili batohy dospodného batožinového priestoru autobusu. Prednosť mali ľudias miestenkami a keď bolo v autobuse cca 15 ľudí šofér prehlásil,že odchádza a začal štartovať. My sme ešte stáli pred autobusomv rukách doklad o batožine, pani profesorka začala prehovárať šoféranech nás vezme, že sme študenti idúci na súťaž, v pohode aj postojíme. Nonedalo sa, zľakli sme sa ako sa dostaneme do Lučenca. Autobus sme malio 12.30 hod, bol to Veľký Krtíš, ktorý stojí v každej dedine, pretosme sa obávali, či stihneme zápis dosúťaže. Spoj o 11.00 hod bol bratislavský diaľkový, mali by sme to za 3hodiny. No čakali sme teda na stanici hodinu a pol, rozmýšľajúc, či mámevšetko, kúpili sme tužkové baterky, aby sme GPS vôbec vyskúšali a autobussme si pre istotu poistili miestenkamiJ

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cesta boladlhá a únavná, no naučila som sa počas nej aspoň narábať s GPS – kom.O 15.30 hod. sme dorazili na plánované miesto a zapísali sme sa dosúťaže. Náš internát bol od miesta zápisu asi pol kilometra tak sme si tomuseli vyšliapať. Dorazili sme do internátu? Bol to skôr koncentrák...V izbe žiadna zásuvka, začali sme sa obávať, kde nabijeme naše nabíjateľnébatérie do GPS. Sprcha na izbe vôbec nebola, len nejaké smiešne WC – KO, kde sanedali zatvoriť dvere. Už pri vstupe nás upozornili, že okná a balkónynemáme ani otvárať, pretože nám ostanú aj s rámom v ruke. Zhodili smelen batohy do izieb a utekali sme na večeru, ktorá sa dala zjesť, no bolazvláštna. Kurací rezeň s ryžou a kapustovo – mrkvovým šalátom, nochápete to!? Rezeň a ryža.... Asi preto, že sme v meste, kde jehovorovým jazykom aj maďarčina... Každý svoju čiastku však zjedol, pretože postresujúcej ceste sme aj vyhladli. Po večeri sme sa presunuli do školy, kde smesa dozvedeli základné pokyny na sobotné podujatie. Čaká nás 12 kilometrovátrasa s piatimi stanoviskami, na to sme sa teda potrebovali vyspať..

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ráno mazobudil budíček o 5.30, pretože bolo potrebné zbaliť sa do terénua ísť na raňajky o 6.10 hod. Pri internáte sme si všetci ešteskontrolovali, či máme všetko:GPS, kalkulačku, dáždnik, pršiplášť, buzolua náhradné baterky. Baterky brali na izbu nabiť chlapci a ráno imdiódy vkuse svietili na červeno, preto sme nevedeli, ako dlho nám batérievydržia, chceli sme cestou kúpiť nejaké v novinovom stánku, no bola sobota6 hodín ráno a nikde nikoho. Cestou na raňajky do pol kilometravzdialeného internátu sme sa pýtali jeden druhého, či máme skutočne všetko. Asiv polovici cesty padlo slovo ,,kalkulačka“ pozerali sme jeden na druhého.Nemal nikto len pani profesorka, ktorá nám svoju dala, ale my sme potrebovalikalkulačku prepočítavajúcu stupne a desatinným miestom na stupne, minútya sekundy v systéme WGS-84. Preto mal Peťo včas ráno o 6.10 hodriadnu rozcvičku, pretože sa musel po tú kalkulačku vrátiť. Raňajkovali smepárky s čajom, ktorý nám v studenom upršanom počasí padol asinajlepšie...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

6.50 hod bolto čas, kedy autobus prvých 13 štartujúcich družstiev odniesol na štartovnéstanovisko. Bola ním dedinka Praha. Hovorím vám, žiadna ,,Praha Hlavnínádraží,“ ale dedina len s kultúrnym domom a obchodom. V kultúrnomdome sme čakali do 9.00hodiny, kde sme ako družstvo štartovali. V pražskomobchode som GPS – ko chcela poistiť ešte tužkovými baterkami, no ani tienemali... Tak sme len dúfali, že nám naše 4 vydržia. Už so samotným štartom smemali problémy, pretože po obdržaní súradníc sme asi 5 minút nemali žiadensignál z družíc. Po chôdzi a presune z miesta na miesto smesignál chytili a nahodili prvú orientáciu a prvé stanovisko. Behomsme túto trasu absolvovali, pretože terén bol prevažne rovinatý, suchšía ideálny na beh. Dostali sme sa teda k prvému stanovisku, ktoré bolopresne na kopci a nieslo názov trigonometrickéurčenie výšky, nebola to úloha na naše pomery, odmerali sme dĺžku pomocoupásma a odčítali asi niečo zle, sekli sme sa totiž o pol metraa dostali sme 40 trestných minút. No vzápätí sme obehli družstvo prednami, zrejme Spišskú Novú Ves. Rýchlo sme sa zo sklamania spamätali a behalidolu kopcom za nasledujúcou orientáciu a stanoviskom, ku ktorému sa bolopotrebné dostať cez 2 kopce a bolo skryté za stromom. Pripadalo mi toakoby sme boli Traja pátrači Alfréda HitchcockaJ Našťastie, našli smeto a bol to test, kde sme za 4minúty zodpovedali 11 správnych odpovedí, čo bol dosiaľ najlepší výkon. Aspoňtak nám povedali príslušní profesori na stanovisku. Utekali sme opäť dolukopcom, kde som mala konkrétne ja problém s obuvou, pretože sa mi hroznešmýkalo a lialo ako z krhly. Po zadaní súradníc sme tentoraz nemaliproblém s behom, ale s chôdzou, prechádzali sme mláky, potôčiky, malélesíky s krami po čupiačky, zohnutí, preskakovali sme všelijaké konárea haldy lístia. Čakali sme len kým na nás vybehne ozaj nejaký diviak.Zbadali sme však asfaltovú cestu a práve tam nás GPS viedlo. A našlisme aj stanovisko, na ktorom sme prebehli tím Žilinu. Bola to horizontácia a centrácia prístrojana čas. Podmienky boli však hrozné, terén rozmoknutý a Maťo stavil nazvláštne postavenie prístroja, kde sa všetci profesori veľmi čudovali, čo tostvára... Maťo si totiž vzal statív (medzitým sme my s Peťom otváralikrabicu s totálnou stanicou) a umiestnil ho nad bod tak, že prihorizontácii a centrácii čupel a vykonával tieto činnosti tak. Keď saho dotyční profesori pýtali, prečo to robí tak, povedal: ,,Ide vám leno horizontáciu a centráciu stoja a toto je ukážka bánskehomeračstva.“ No všetci žasli, čo to Košičania nevymyslia. Maťovi sa po 5minútach nedarilo vyrovnať prístroj a v tom Peťo kopol do statívu a Maťozhodnotil, že libela je presne v strede a optický center je presnenad bodomJZaujímavé, podarilo sa nám aj tretia stanovisko a už sme sa opäť valilidolu kopcom. No čakal nás náročný breh veľmi mokrý akoby sme chodili po vodea našli sme nasledujúci stánok s úlohami, kde nám už z diaľky nebolojasné, čo budeme robiť. V tom od nás len popýtali listinus výsledkami a časmi, hodilijeden podpis a išli sme ďalej a práve to bolo stanoviskos troma !!!, ktoré bolo najdôležitejšie... Podarilo sa nám obehnúťMaďarov, práve pred kopcom plnom vody. Súradnice a orientácie nás viedlismerom do dediny, kde sme sa stihli porozprávať aj s ujom, ktorý násnavigoval cestou do hory, ktorá bola asi najbezpečnejšia, no najstrmejšia.Potom sme začali robiť paniku, že asi sme vynechali nejaké stanovisko, leboešte nikto neniveloval a čaká nás ešte výpočet výmery. Ako sme pozerali dozoznamu súradníc, tak do GPS všetko sedelo, nerozumeli sme tomu, ale išli smeďalej. Prišli sme na stanoviskonivelácie, kde nás dobehli Bratislavčania, ktorým sme už za ten náš hokejnechceli dať predstih pred namiJ No nivelák mal v rukách Peťo, latu Maťoa ja som tam pobehovala s kalkulačkou. Po strate pri trigonometrickomsme sa dohodli, že sa budeme navzájom kontrolovať, preto som sa vymenilas Maťom a ja som uchopila do ruky latu a dala som dôveru privýpočte chalanom. Je sobota, v utorok idú na praktické matury, mali byniečo vedieť, preto som stavila na nich. Osudným sa mi to nestaloa tentoraz sme mali ísť v smere červenej značky, no bolitam dve. Nahodili sme preto do GPS súradnicu posledného stanoviska a boloto bližšie k jednej z nich, preto sme sa nechali viesť. Za nami boliBlaváci, preto sme zbehli do lesa, aby nás neprenasledovali, no asi sa nám tonepodarilo, lebo po 2.kilometroch nás surovo obehli. My sme však temponenabrali nechali sme ich obehnúť nás, keď sme ich už nevideli nahodili smebeh. Stretli sme sa na stanovisku – určenievýmery objektu, kde oni robili poslednú omerku budovy a my prvú, nonedali sme si žiadne pokyny, pretože nebol na to čas. Peťo vzal pásmoa držal vkuse nulu a my s Maťom sme sa znovu kontrolovali,pričom ja som ešte zapisovala do kalkulačky namerané hodnoty. Maťo nechápal, čito chcem rázom počítať, no potom som mu vysvetlila, že som nechcela ešte papiera pero od profesorov, pretože by nás to len zdržiavalo. Blaváci už rátalia my sme kreslili obrázok plochy a písali na papier omerky, rozdelilito na pravidelné útvary a pomocou matematických vzorcov sme vypočítalivýmeru plochy, na ktorej objekt leží. Pomocou rýchlej logiky sme to mali raz –dva, Blava sa tam trápila s geodetickými vzorcami. Utekali sme rýchlo docieľa, ktorým bola zrúcanina hradu. A náš výsledný čas bol 3 hodiny. Potomsme sa išli premočení do nitky osušiť, najesť a čakali sme 3 hodiny naautobus, ktorý nás zviezol do intráku. Tam sme opäť mali probléms preplnenými sprchami, teplou vodou, no vyhodnotenie celkovej súťaže malobyť o 17.15 hod. Ponáhľali sme sa do školy aj zbalení, pretože autobusdomov sme mali o 18.40hod a vlak s 2 prestupmi až o 23.00.Chceli sme preto stihnúť autobus a rovno z celkového vyhodnotenialetieť na bus. Ceny za presnosť a rýchlosť si odniesla: 1. Praha, 2.Žilina, 3. Lučenec. V kategórii zanajlepšiu presnosť na stanovisku získala: 1. Praha, 2. Lučenec, 3. Žilina. Tímydo 7. miesta získali predplatné českého časopisu od zahraničného sponzora. Bolato veľmi pekná medzinárodná akcia.

Andrea Bérešová

Andrea Bérešová

Bloger 
  • Počet článkov:  106
  •  | 
  • Páči sa:  21x

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu